Zatiaľ čo ranný spisovateľ Engin Ardıç napísal, že Parvus bol „nemecký agent a obchodník so zbraňami“, večerný spisovateľ Atılgan Bayar napísal, že „financoval vodcu boľševickej revolúcie Lenina a stal sa z neho murár“.
žil v Istanbule
Vo Veľkej Laroussovej encyklopédii je Parvus opísaný ako „ruský socialista a priemyselník“. Jeho skutočné meno je Izrail Lazarevic Guelfand a Alexander Helphland. Parvus je pseudonym, ktorý používa vo svojich spisoch. Parvus, ktorý sa narodil v Bielorusku v roku 1867, sa stretol s ruskými marxistami v exile vo Švajčiarsku, kam odišiel študovať v roku 1886. Neskôr vstúpil do nemeckej Sociálnodemokratickej strany. Písal do straníckych publikácií. Poskytol spojenie medzi Leninom a nemeckými sociálnymi demokratmi. Po návrate do Ruska v roku 1905 videl Parvus tlak cárskej administratívy kvôli publikáciám, ktoré založil, a opäť utiekol do Nemecka. Parvus, ktorý vyvolal reakciu socialistov v Nemecku, prišiel najprv do Viedne a potom do Istanbulu a zostal tu viac ako 5 rokov.
Postihol unionistov
Po kontakte s unionistami v Istanbule Parvus na nich zapôsobil svojimi myšlienkami. Počas tejto doby bol spomínaný v obvineniach ako „korupcia v obchodovaní s vagónmi“ a „obchod so zbraňami“ a zarobil poriadne bohatstvo.
Šíril myšlienku, že Osmanská ríša by mala ísť do vojny na strane Nemecka a myslel si, že cárske Rusko môže Nemecko zničiť. Po odchode z Istanbulu v roku 1915 sa Parvus presťahoval do Štokholmu, kde zbohatol vďaka obchodu so železom, oceľou a uhlím. Významne prispel k revolúcii v roku 1917 tým, že umožnil exilovému Leninovi vrátiť sa do Ruska vlakom cez Nemecko. Jeho žiadosť o návrat do Ruska po revolúcii však nebola prijatá. Zomrel v Nemecku v roku 1924.
Kemal Kılıçdaroğlu: Spočítal som prvé mená, ktoré ma napadli
Podpredseda CHP Group Kemal Kılıçdaroğlu sa po obvineniach, že Paul bol nemeckým agentom, spýtal Milliyeta: "Mýlili ste sa pri príprave zoznamu?" odpovedal na otázku. Kılıçdaroğlu povedal: „Každý, kto tak či onak ovplyvnil našu spoločnosť, je súčasťou našej kultúry. Či sa nám páčia alebo nie. Neexistuje koncepcia, že by sme súhlasili s názormi premiéra aj ľudí na zozname, ktorý som spomenul,“ povedal. Kılıçdaroğlu uviedol, že v rámci procesu historickej hĺbky možno na zozname počítať tisíce ľudí, povedal: „Myslím si, že nie je správne zamerať udalosť na jednu osobu a komentovať to zdôrazňovaním jej minulých chýb a nedostatkov. Spoločnosti ich hodnotia a vyzdvihujú tým, že sa na ne pozerajú z pozitívnej perspektívy v historickom procese. Napríklad jeden nemecký historik hovorí, že Hitler bol súčasťou nemeckej kultúry. Je to pravda, Hitler je súčasťou nemeckej kultúry,“ povedal. Kılıçdaroğlu vysvetlil, ako určil mená na zozname, takto: „Keď sa ma pýtali, hneď som vymenoval mená, ktoré mi prišli na myseľ. Parvus Efendi mal z jeho spisov zostavenú aj knihu s názvom „Finančné zajatie Turecka“, čítal som ju. Podľa mňa dôležitá kniha. Myšlienky, ktoré tam boli predložené, ovplyvnili vtedajších tureckých ľavičiarov a nacionalistov.“
Tu je zoznam
Kılıçdaroğlu okrem Parvusa Efendiho spomenul aj tieto mená: Yaşar Kemal, Necip Fazıl Kısakürek, Aziz Nesin, Yılmaz Güney, Mimar Sinan, Sabahattin Ali, Ziya Gökalp, Âşık Mahzuni Şerif (Armenian turecký stor. 16. Alevi Bektashi ľudový básnik), Cemil Meriç (literárny kritik), İdris-i Bitlisi (kurdský politik a spisovateľ), Mustafa Suphi (prvý predseda ústredného výboru Komunistickej strany Turecka).
Mansur Celik Ankara
