38-ročný ruženec Ali Dağ vysvetlil prekvapivé výhody kameňov modlitebných korálikov, ktoré predával na historickom mieste, pre ľudské zdravie a povedal: „Mojou hlavnou profesiou je elektronika. Vrátili sme sa k profesii nášho starého otca. Máme veľa druhov ružencov. Naším najobľúbenejším ružencom je kvapka jantáru. Tieto jantárové modlitebné korálky sa predávajú v gramoch. Najviac sa používa vo farmaceutickom priemysle. Má protizápalové vlastnosti. V dávnych dobách ho ako náhrdelník používali tí, ktorých bolela hlava alebo mali strumu. Máme korytnačí pancier, ktorý nazývame karatta caretta. Na tomto ruženci z korytnačieho panciera je 7500 ostnatých kamienkov. Najdrahším ružencom v našom obchode je jantárový ruženec z osmanského obdobia. Keď ich vezmete do rúk, pocit, ktorý vám to dáva, stojí za všetko.“ „Ruženec je ako vášeň pre autá,“ povedal Dağ. Keď ruženec vezme tento ruženec do ruky, dostaví sa pocit úľavy.“
Znižuje opitosť
Dağ naznačil, že kameň Amotis, tiež nazývaný fialový rubín, bol v staroveku známy ako kameň, ktorý znižuje opilosť, a povedal: „Máme kamenný ruženec Amotis, ktorý nazývame fialový rubín. V dávnych dobách bol známy ako ruženec, ktorý znižuje opitosť. Ich výhody boli vedecky dokázané. Máme ruženec z kameňa tigrieho oka. Tento ruženec má aj kameň, ktorý má tú vlastnosť, že zmierňuje bolesti hlavy pri migréne.“
Čistiace baktérie po ruke
Dağ povedal, že najobľúbenejším ružencom je kuka a že tento ruženec vyrobený z atramentového stromu ničí baktérie na ruke, takto vysvetlil výhody ruženca: „Ďalším najobľúbenejším ružencom je kuka. Jeho surovinou je divoké jadro ako kokos. Je to ruženec, ktorý používali lekári v osmanskom období. Charakteristickým rysom tohto ruženca je, že pri prvom odbere má svetlú farbu. Používaním sa sfarbí do tmavohneda. Ničí baktérie na ruke a pot na ruke. V osmanskom období by bez tohto ruženca v niektorých častiach paláca nikoho neprijali. Museli mať v rukách tento ruženec. Tento ruženec patrí medzi naše najvyhľadávanejšie ružence. Je to úplná úľava od stresu. Je to veľmi solídny ruženec.“
Adil Dağ, ktorý uviedol, že osmanskí veľkovezíri a bohatí ľudia v Egypte dali postaviť sarkofág Rosewood, povedal: „Máme ruženec nazývaný Rosewood. Je to strom používaný veľkovezírmi počas osmanského obdobia. Za čias Egypťanov je to strom, z ktorého si bohatí ľudia, ktorí zomreli, vyrobili sarkofág. Keď tento ruženec vezmeme do dlane a potrieme, vydáva veľmi sladkú vôňu. Po určitom čase šíri jednak svoj vlastný pach a jednak začne šíriť pach pokožky osoby, ktorá ho používa.
Adil Dağ vysvetlil, že ruženec vyrobený zo stromu oud bol jeho obľúbeným a že si prorok dal postaviť truhlu, povedal: „Ruženec, ktorý sa mi momentálne najviac páči, je ruženec vyrobený zo stromu oud. Tento ruženec je strom, na ktorom Prorok postavil svoju rakvu. Náš prorok miloval jeho vôňu. V Gaziantepe sme mali zosnulého učiteľa Hasana. Môj otec chcel, aby vždy, keď išiel na púť, cítil žlč.“
Ženy uprednostňujú jantár
Ruženec Adil Dağ povedal, že ženy uprednostňujú jantárový náhrdelník, ktorý pomáha štítnej žľaze pri práci a zabraňuje vzniku strumy: „Máme jantárové náhrdelníky. Najviac sa o to zaujímajú ženy. Používajú ho pri chorobe strumy. Je to kameň, ktorý pomáha pri práci štítnej žľaze,“ povedal s tým, že kameň nazývaný pastiersky dar z borovicovej gumy je jantár. Dağ sa vyjadril takto: „Zvláštnosťou je fosílna forma borovicovej gumy, ktorá zostala pod zemou milióny rokov. Možno to poznáte za starých čias. Dar, ktorý nazývajú žuvačka daru pastiera borovice, je jantár. Pastiersky dar je pohár mlieka. Žuvačka borovice je tiež jantárová, teda dar. Je to jeden z najpoužívanejších ružencov. Keď ho držíte ľavou rukou, vybíja elektrinu v tele. Je to kameň, ktorý dáva úľavu srdcu, očiam a mozgu.“
Dağ povedal: "Ruženec nie je materiál používaný na podávanie rúk," a vyjadril, že dhikr by sa mal spievať s ružencom, povedal: "Meno krásnej by sa malo krásne pripomínať." Adil Dağ povedal: „Keď vezmeme do rúk ruženec, keď povieme ‚La ilahe illallah‘, keď povieme ‚Subhanallah‘, je to prospešné pre ľudské telo a ľudského ducha,“ povedal: „Existujú niektorí ľudia ktorí berú do rúk ruženec a trasú ním. Myslia si, že v trasení niečo je. Jeden z našich zosnulých učiteľov mal príslovie; Zvykol hovorievať: „Meno krásnej treba spomenúť krásou“. Ruženec je nástrojom dhikr. Teraz jeden po druhom spievate meno Všemohúceho Alaha. Alahove mená sú už krásne. Najkrajšie mená je lepšie pripomínať najkrajšími menami.“
Adil Dağ, majster ruženca, uviedol, že nosenie ruženca bolo v poslednej dobe vnímané ako ryšavka a povedal: „Teraz v našej dobe berú ruženec do rúk; trasú sa. To nie je pravda. Osoba, ktorá nesie ruženec, aspoň spieva meno Alaha. Nie je to nositeľ ruženca. Človek, ktorý má v ruke ruženec, musí mať v srdci nejakú vieru. Mali sme umelca z Ankary. „Rozkývam svoj život ružencom.“ Takže som trochu proti tej pesničke,“ povedal.
Ružencová kultúra v Osmanskej ríši
Adil Dağ uviedol, že kultúra ruženca v osmanskom štáte začala od detstva, povedal: „V osmanských časoch podávali ruženec 8-ročnému chlapcovi až do jeho 80 rokov. Inými slovami, človek, ktorý hovorí, že „ruženec je dielom ruženca“, to buď povedal, pretože nevedel, alebo je to vymyslená vec. Nosiť ruženec nie je hračka. Myslím, že je to úplná cnosť. Je to mužská práca. Tak ako má žena náhrdelník a náramok, taký je mužský ruženec.“
