Mnoho ľudí, ktorí sa neustále cítia nešťastní a depresívni, si neuvedomuje, že môžu mať „dystýmiu“! Rakúsky psychológ z nemocnice Sen Jorj Sinem Gül Şahin poskytol informácie o miernej a chronickej depresii a dystýmii.
Dystýmia je mierna, pretrvávajúca depresívna nálada.
Fakt, že sa nevyskytuje len v určitých obdobiach, ale trvá dlhodobo a pokračuje zákerným spôsobom, nie ťažkými atakami, sú faktory, ktoré sťažujú diagnostiku tohto ochorenia. Kvôli tejto vlastnosti sú symptómy dystýmie často nesprávne chápané ako vlastné osobnostné črty jednotlivca.
Zatiaľ čo zmeny spánku, chuti do jedla a hmotnosti pozorované u jedincov s veľkou depresiou nie sú výrazné pri dystymickej depresii, príznaky ako neradosť zo života, strata záujmu, pocity nedostatočnosti a viny, nadmerný hnev, odcudzenie od ľudí, nízke sebavedomie, beznádej a je vidieť neschopnosť sústrediť sa na prácu.
Okrem depresívnych symptómov u detí sa môže vyskytnúť podráždenosť, niektoré poruchy správania a ťažkosti v sociálnych zručnostiach.
Aby bolo možné povedať, že osoba má dystýmickú poruchu, tieto príznaky musia byť prítomné 2 roky u dospelých a najmenej jeden rok u detí a dospievajúcich. Aj keď sú obdobia, v ktorých nie sú žiadne príznaky, netrvajú dlhšie ako 2 mesiace, depresívny proces opäť prechádza. Skutočnosť, že táto osoba počas tohto dvojročného obdobia neprekonala veľkú depresiu (druh ťažkej depresie s veľmi jasnými symptómami), je nevyhnutným kritériom, aby sme mohli povedať, že táto osoba má dystýmickú poruchu. Človek môže mať pred a po ťažkú depresiu, ale ak má takúto ťažkú depresiu do dvoch rokov, nemôžeme povedať, že má človek dystýmickú poruchu, zameriavame sa na iný typ depresie. Pretože, ako sme spomínali vyššie, najdôležitejším rozlišovacím znakom dystýmie je, že je mierna, zákerná a dlhotrvajúca.
Dystýmia sa delí na včasnú a neskorú. Ak to začalo pred 21. rokom života, hovoríme tomu skorá dystýmia, a ak to začalo po 21. roku, hovoríme tomu dystýmia s neskorým nástupom. Štúdie ukázali, že závažnosť symptómov, tendencia k užívaniu návykových látok a narušenie života človeka sú vyššie pri včasnom nástupe dystýmie ako pri neskoršom nástupe. Okrem toho je častejšia aj prítomnosť závažnej depresie u blízkych príbuzných v rodinnej anamnéze dystymiok so skorým nástupom.
Je zrejmé, že genetické aj environmentálne faktory sú účinné pri vzniku dystýmie. Ako sme uviedli vyššie, prítomnosť ťažkej depresie u ostatných členov rodiny, užívanie návykových látok rodičmi, prítomnosť poruchy osobnosti u jednotlivca a traumy, ktoré jednotlivec prežíva, sú účinnými faktormi pri vzniku dystýmie. Zatiaľ čo medzi pohlaviami dystýmie u detí nie je rozdiel, je známe, že výskyt u dospelých je takmer 3-krát vyšší u žien ako u mužov.
Mierne a chronické symptómy dystýmie spôsobujú, že si jednotlivec myslí, že ide o jeho vlastné osobnostné črty a odďaľuje hľadanie liečby u špecialistu.
Keď sa nezistí, že človek má dystýmiu a nelieči sa, ochorenie sa môže somatizovať samo. Inými slovami, teraz sa môže prejaviť fyzicky vo forme bolesti, vyčerpania alebo akejkoľvek vnútornej choroby. Vo všeobecnosti sa prítomnosť dystýmie odhalí v dôsledku výskumov, keď sa človek s takýmito sťažnosťami poradí s lekárom. Alebo keď sa človek obráti na špecialistu na inú psychickú poruchu, dozvie sa, že v skutočnosti má dystýmiu. Skutočnosť, že dystýmia sa ťažko objavuje a ničí kvalitu života človeka zvnútra, z nej robí jednu z najnebezpečnejších porúch.
Liečba dystýmie by nemala byť jednosmerná. Len terapeutická podpora alebo len užívanie drog nestačí a môže spôsobiť zbytočné predĺženie obdobia rekonvalescencie alebo opätovného vzniku dystýmie v budúcnosti. Najideálnejšou liečebnou metódou je užívanie vhodných liekov pod kontrolou psychiatra a súbežná terapeutická podpora špecialistu. Pre proces obnovy je dôležitá vytrvalosť a trpezlivosť osoby s dystýmickou poruchou v terapii a správne užívanie liekov vo vhodných dávkach.
Počas liečebného procesu sa získavajú podrobné informácie o človeku a jeho rodine, študujú sa rôzne psychologické procesy ako posilňovanie mechanizmov vyrovnávania sa s problémami, znovuzískanie vlastnej hodnoty, odstraňovanie obsedantných obáv a príčiny problémov v medziľudských vzťahoch.
Naším cieľom je, aby v dôsledku liečby človek prekonal svoje depresívne naladenie, mohol si užívať život a čeliť dobrým aj zlým stránkam života, vysporiadať sa s problémami v sociálnych vzťahoch, nadviazať kvalitné vzťahy s ľuďmi a ľahšie sa sústrediť na veci, ktoré musí urobiť a stanoviť si ciele pre svoj život.
