V roku 1791 bola vydaná Deklarácia práv žien
5. decembra 1934 pod vedením veľkého vodcu Mustafu Kemala Atatürka dostali turecké ženy právo voliť a byť volené. 5. december, ktorý sa odvtedy oslavuje ako Medzinárodný deň práv žien, vychádza z Deklarácie práv žien a občianok Olympe de Gouges z roku 1791. 5. decembra 1934, keď bolo ženám v Turecku priznané právo voliť a byť volené, bolo na svete 28 krajín, kde mali ženy toto právo, a 17 krajín, kde sa toto právo uplatňovalo. Taliansko 1945, Francúzsko 1944, Belgicko 1960, Švajčiarsko dali ženám právo voliť a byť volené v roku 1971.
Články deklarácie práv žien:
Článok I: Ženy sa rodia slobodné a majú rovnaké práva ako muži.
Článok II: Cieľom každého politického združenia je chrániť prirodzené a trvalé práva mužov a žien. Tieto práva sú; slobody, majetku, bezpečnosti a najmä odolávať útlaku.
Článok III: Základ každej štátnej moci je založený na jednote mužov a žien a ich prítomnosti v národe. (€ ¦)
Článok IV: Sloboda a spravodlivosť spočíva v vrátení všetkého, čo patrí tomu druhému. Neexistuje teda žiadny limit na uplatnenie práva postaviť sa proti trvalému útlaku mužov. Hranice by mali byť usporiadané v rámci prírody a rozumu.
Článok V: Zákony prírody a mysle zakazujú akékoľvek správanie, ktoré môže byť škodlivé pre spoločnosť. Čomukoľvek povolenému týmito zákonmi a nie zakázanému božskými zákonmi nemožno zabrániť.
Článok VI: Zákon má byť prejavom všeobecnej vôle. Všetci občania a občania musia prispieť k tvorbe práva, či už osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Všetci občania mužského a ženského pohlavia sú si pred zákonom rovní; by mali byť rovnako prijatí do všetkých hodností, funkcií a úradov.
Článok VII: Žiadna žena nesmie byť vylúčená z týchto zákonov. V určitých prípadoch bude žena obvinená, zatknutá a uväznená pred zákonom. Ženy, rovnako ako muži, budú podliehať týmto zákonom, ktoré sú konečné.
Článok VIII: Zákon by mal ukladať len absolútne, jasné a nevyhnutné tresty.
Článok IX: Sankcie zákona sa vzťahujú na každú ženu uznanú vinnou.
Článok X: Nikto nemôže byť stíhaný za svoje presvedčenie, aj keď ide o všeobecnú politiku. Žena má právo ísť na popravisko, rovnako ako právo na rečnícke pódium.
Článok XI: Slobodné vyjadrovanie myšlienok a myšlienok je jedným z najcennejších článkov práv žien, pretože táto sloboda zaručuje otcovské putá otcov s ich deťmi. Každá občianka tak môže povedať „som matka dieťaťa, ktoré nám patrí“ bez barbarských predsudkov, ktoré ju nútia zatajovať pravdu.
Článok XII: Zabezpečenie práv žien a občianok predstavuje väčší prínos. Toto uistenie by nemalo byť výsadou tých, ktorým sú tieto práva priznané, ale malo by slúžiť záujmom všetkých.
Článok XIII: Príspevok mužov a žien na vládne a administratívne výdavky je rovnaký. Ženy sa podieľajú na všetkých povinnostiach a namáhavej práci, takže sa podieľajú aj na povinnostiach, práci, dopyte, cti a remesle.
Článok XIV: Občania ženy a muži majú právo sami alebo prostredníctvom svojich zástupcov rozhodnúť, či sú dane povinné. Ženy-občianky to akceptujú, ak sa môžu rovnakou mierou podieľať na výbere, použití a trvaní daní nielen vo svojich majetkoch, ale aj v úradných inštitúciách.
Článok XV: Ženy, ktoré platia dane zajedno s mužmi, majú právo dostávať informácie o finančných záležitostiach od oficiálneho štátneho zamestnanca.
Článok XVI: Spoločnosť, v ktorej nie sú zaručené práva a nie je určená deľba moci, nemá ústavu. Ak väčšina jednotlivcov, ktorí tvoria národ, neprispela k formulácii zákona, potom tento zákon neexistuje a je neplatný.
Článok XVII: Majetok spolu alebo oddelene je právom oboch pohlaví Nikoho nemožno zbaviť skutočného dedičského podielu národa.
